01.08.2026 (Pierwotny artykuł: 24.07.2026)
Jak uprawiać jeżyny, aby były duże i słodkie? Porady doświadczonego ogrodnika
Černice rástli v nehostinných podmienkach na skalnatej pôde. Napriek tomu z nich Rudolf Luža zberá desiatky kilogramov plodov veľkých ako vlašské orechy. Prezradil nám, ako si kríky sám rozmnožil, ako ich vedie po opore a čím ich hnojí, aby boli plody šťavnaté a sladké.
Návrat po dvoch rokoch
Do záhradky v Podunajských Biskupiciach sme sa vrátili po dvoch rokoch od nášho prvého rozhovoru o pestovaní štepených melónov. Kam oko dovidelo, všade dozrievali plody. Paradajky, papriky, uhorky, maliny, jahody (stáleplodiace, ale obrovské). V melónovisku sa v polovici júla ukazovali už štyri desiatky prvých melónov a bolo jasné, že tohtoročná sezóna nadviaže na tie predchádzajúce. Najviac pozornosti však tentokrát ukradli obrovitánske černice.
Kríky boli také husté a plody na nich také veľké, že sme spočiatku ani neverili vlastným očiam. Pestovateľ nám vysvetlil, že černicových odrôd existuje veľa a on sám tú svoju podľa mena nepozná, keďže prvé rastliny kedysi dostal darom. Odvtedy si ich sám rozmnožil a dnes mu popri opore rastie hneď niekoľko obsypaných kríkov.

Rozmnožovanie černíc z jediného očka
Spôsob, akým si nové kríky dopestoval, je prekvapivo jednoduchý a zároveň citlivý na detail. Z materskej rastliny odoberá krátke časti výhonov, ktoré upraví tak, aby na nich ostali dve očká: "Zo spodného očka odstránim list a pôjde pod zem. Horný list trochu skrátim, aby mal výhon čo najmenší odpar vody," opisuje postup priamo pri kríku. Potom takto upravený výhon pichne do pôdy. Prijatiu nových sadeníc vraj pomôže, keď budú zakoreňovať v tieni.
Zakoreňovanie si vyžaduje trpezlivosť, mladý krík potrebuje čas, kým zosilnie. Výhony sú však z roka na rok hrubšie a silnejšie, takže sa čakanie oplatí. Ak by ste chceli černice rozmnožiť aj iným spôsobom, možnosti sadenia a rezu sme rozobrali v našom ďalšom článku.
Tri aj štyri roky pod napnutými drôtmi
Jednotlivé výhony majú na záhrade rôzny vek a podľa toho aj rôznu silu. Trojročné a štvorročné sú citeľne hrubšie než vlaňajšie a práve tie sľubujú najbohatšiu úrodu. "Keď je výhon dvakrát taký hrubý, koreň ho dokáže oveľa lepšie vyživiť. Budúci rok to bude ešte lepšie," teší sa pestovateľ.
Výhony postupne priväzuje k opore a rozťahuje do šírky, na jednu stranu tri a pol metra, na druhú štyri. Ako sám hovorí, práve rozdeľovanie a uchytávanie výhonov je pri černiciach najväčšia práca. Oplatí sa však, aby nerástli všetky na jednej kope a mali dostatok svetla aj vzduchu. “Po zbere úrody odrodené výhony postupne odstrihnem až od zeme, rodiť budú tie nové, ktoré si rastlina vyháňa počas sezóny.”

Hnojenie černíc, ktoré nemusí nič stáť
Odpoveď na otázku o hnojení bola prekvapivo skromná, ale premyslená. Na jar černiciam pomôže dávkou Cereritu. Základom úspechu je počas celej sezóny mulčovanie pokosenou trávou, ktorú treba rozprestrieť okolo koreňov. "Celý rok dávam ku koreňom trávu. Pokojne aj vrstvu päť centimetrov," vysvetľuje.
Na jeseň prichádza na rad výdatnejšia výživa, konský hnoj, ktorý získava od kamaráta. Nanáša ho v hrúbke približne päť centimetrov aj so slamou, ktorá pomáha v pôde zadržiavať vlhkosť. "Konský hnoj je slabší, ale počas roka postupne uvoľňuje živiny. A viac tie černice nepotrebujú," dodáva.
Polievanie černíc rozhoduje o sladkosti plodov
Napriek nenáročnému hnojeniu Rudolf Luža zdôrazňuje, že bez pravidelnej zálievky by sa taká úroda nedostavila. Pri kríkoch, z ktorých zberá desiatky kilogramov plodov, treba zalievať nárazovo, ale vo väčšom množstve. "Keď už zrejú, polievam 2 - 3 krát do týždňa. Do odkvitnutia 1 - 2 krát. Keď černice nepolievate, uschnú a plody nebudú mať sladkosť," upozorňuje. V horúcich letných týždňoch preto zálievku nepodceňuje, práve od nej totiž závisí, či budú plody šťavnaté a sladké.
Skalnatá pôda, ktorá napokon neprekáža
Zaujímavý je aj samotný základ, na ktorom celá výsadba stojí. Pôvodný podklad bola prístupová cesta tvorená z deväťdesiatich percent kameňom. Pestovateľ preto pod každý krík vykopal jamu približne šesťdesiat krát štyridsať centimetrov, kamenistú zeminu vymenil za kvalitnú pôdu zo záhrady a pridal kompost. Náročné podmienky tak premenil na miesto, kde sa černiciam mimoriadne darí.

Ďalšie vychytávky z jeho záhradkárskej praxe
Toto zďaleka nie je všetko, čo sme si zo záhrady v bratislavských Podunajských Biskupiciach odniesli. Pri prvej návšteve pred dvoma rokmi nás ohúril melónmi štepenými na tekvici, vďaka ktorým z jedinej priesady zberá niekoľkonásobne vyššiu úrodu. Unikol vám článok?

Tento rok nás zaujali aj papriky, ktoré mal už na začiatku leta doslova obsypané plodmi, a to bez skleníka! Aký zlepšovák na papriky vymyslel, aby prinášali takú úrodu, si prečítajte v našej ďalšej reportáži.
Vďačná záhrada
Na záhradke je cítiť a aj vidieť, s akou láskou a umom k nej pán Luža spolu s manželkou Miškou pristupujú. A záhrada sa im odvďačuje tak, ako sa len odvďačiť vie: krásnou a bohatou úrodou na každom kroku.
Chceli by ste sa pestovateľa niečo opýtať? Napíšte nám na FB stránke Lacné postreky a vybavíme to za vás.
Ďakujeme, že sme mohli byť pri tom.
Zdroj foto: redakcia







